LVT Svojanov 2012- 1.turnus (30.6- 7.7.2012)  video    

O tábore vo Svojanove som sa dozvedela náhodou. Dostali sme echo, ze je ešte pár miest voľných a že okrem agility sa tam bude trénovať aj moj milovaný flyball. Zrátala som pre a proti a neváhala sa prihlásiť.  Pomaly ako sa termín tábora blížil som sa tešila čím ďalej viac. Pre zhon v práci som sa však balila na poslednú chvíľu ale nakoniec som mala všetko potrebné. V sobotu doobedu sme dotankovali nádrž a vyrazili s Albertom na cesty.  Do Svojanova sme to mali okolo 215 km a 3,5 hodiny cesty. Cesta ubiehala v pohode a do cieľa sme dorazili pred treťou. Ubytovanie sme mali zabezpečené v “hoteli” (ja by som to zariadenie tak vznešene nenazývala :)  ). Pán na recepcii bol natoľko zlatý , že mi dal 3 klúče a povedal nech si vyberem, ktorú izbu chcem, ale že v podstate ani jedna nie je nič moc :) Takú úprimnosť na začiatok som nečakala a milo ma prekvapila. Izba bola 2- posteľová, smerovaná na východ  a na rybník. Boli v nej 2 postele, skrina, stôl, 2 stoličky a umývadlo. Sprchy a WC ako sa na správny hotel “patrí” boli na chodbe spoločné pre všetky izby :) Mne to však nevadilo, vedela som o tom dopredu a žiaden luxus som nečakala… Na druhej strane, žiadny lepší hotel by isto toľkých psov neubytoval… Tie izby už pár táborov pamätali.  Pobede sme mali organizačnú schôdzu kde sme sa predbežne dozvedeli o chode tábora, zapísali sa k trénerom na agility. Do neskorej noci Stáňa a výcvikári dávali do kopy rozdelenia do skupín na všetky activity a veru nemali to vôbec ľahké , aby zosynchronizovali toľko ľudí a aktivít. Ale nakoniec sa im to podarilo a okolo 22:30 boli zoznamy  vyvesené.

V nedeľu ráno som začínala o 7:00 agility, ktoré trvali hodinu. Trénovala som u Marti Konečnej a veľmi som bola spokojná. Po agi som šupla Berta na izbu a ja som utekala na raňajky a potom šup naspäť po psa a ísť na vystavovanie k Libuške Brychtovej. Táto večne dobre naladená žena ma opäť navnadila na vystavovanie. Naučili sme sa spránu výstavnú taktiku a hlavne heslo: Stále sa treba usmievať :) vždy a všade.  Po vystavovaní sme sa bez prestávky presunuli na plac obedience, kde nás už čakala Marta Fuglevičová so svojimi kuželmi :) Zasvetila nás do tajov obedience a  so svojimi welsh corgi cardiganmi nám ukázala, že tento šport nediskriminuje žiadneho psa a dá sa robiť s každým plemenom.  Po všetkých týchto aktivitách si Albert zaplával v rybníku  a ja som si dala vychladené nealko pivko a padla som mŕtva do postele… O 12:30 sme každý deň mali organizačnú schôdzu, na ktorej sme sa vždy dozvedeli zmeny plánov na ďalší deň. O 15:00 si mohli ľudskí účastníci tábora pod vedením Katky Rúžičkovej potrénovať manipuláciu s Frisbee. Ja osobne som si pri tom pripadala ako najnemožnejší človek na svete, ktorý ani jeden hod na prvý krát nedal, ale postupne sa občas nejaký zadaril. Názvy hodov si nepamatám už ani teraz :) O 17tej mi začalo druhé agility, po ňom šup na večeru… a večer prednáška o vystavovaní. V pondelok prišla aj Míla Vrbová a mohli sme sa začať venovať aj flyballu a hlavne preúčaniu Alberta zo shootu na vystrelovací box. Chalan je od prírody šikovný a teda to pochopil veľmi rýchlo a dokonca na konci tábora na vystrelovací box aj pretekal. Na tábore bola možnosť aj coursingu, ale ten sme kvôli nabitému programu dali len 2x. Taktiež tréningu Frisbee so psom sa nám podarilo zúčastniť len 2x.

Keďže som mala zaplatenú polpenziu tak som obedy absolvovala v hotelovej reštaurácii- ceny mali primerané, varili dobre a tie porcie boli také obrovské, že som mala čo robiť aby som to zjedla.

V stredu ako aj po minulé ročníky bol voľnejší deň, trénovali sme len doobedu a poobede bolo voľno aby si psíky oddýchli. Večer bol táborák a teda vo štvrtok sa voľno ušlo doobediu :) V piatok sme začali súťažiť. Prebehli súťaže Frisbee, bola táborová výstava psov, flyballové závody. Tie by som chcela vyzdvihnúť. Bežali sme v pokročilých v družstve s príznačným názvom MAGOŘI spolu s  beardetkou Claudie. A vybehali sme si krásne 1.miesto. Naša radosť bola o to vačšia lebo sme taký výsledok vôbec nečakali , lebo náš súper boli dva väčšie a teda rýchlešie psy. Večerný pretek v coursingu odpadol, lebo sa spustila búrka. V sobotu ráno sme si zapretekali na agility parkúroch. Mojou najväčšou radosťou bolo to , že Albert bežal aj bez hračky a nezdrhol z parkúru. Jumping sme sa diskli, lebo ja som si akosi zabudla obhliadnuť poslednú prekážku :( a v agility sme mali 1 odmietnutie. Čo v súčtoch na umiestnenie nestačilo, čo však vôbec nevadí.  Po závodoch sme sa presunuli na lúku nad hotelom , kde bol nachystaný coursing… Zo začiatku to vypadalo, že Albert ani nepobeží, lebo ho viac zaujala háravá dobermanka, ale našťastie sa chalan spamatal a ponaháňal návnadu tak ako sa patrí :) Po všetkých týchto pretekoch sme sa zišli na vyhodnoteni, ktoré bolo naozaj honosné. Okrem pretekov sa vyhodnocovalo a ocenevovalo millión ďaľších vecí. Ceny výcvikárov, ceny pre najmladších účastníkov ale aj pre najsympatickejší pár atď atď. Toľko pohárov a medailí pokope radosť pozerať.

Spoločnú táborovú foto sme zabudli dať čo ma trochu mrzí , ale aspoň mám inšpiráciu prísť aj nabudúci rok :)

Odkaz všetkým zúčastneným: BOLI STE SKVELÍ a ĎAKUJEM ZA SUPER TÝŽDEŇ :) za natáčanie aj fotenie :)))